Začnime od základov a mechanizmu trávenia. Žalúdok obsahuje veľmi kyslé prostredie s pH približne 2 – 3,5. Kyselina chlorovodíková (HCl) a ďalšie enzýmy ako pepsín, lipáza slúžia na trávenie/rozkladanie potravy na ľahšie stráviteľnú hmotu. Okrem toho táto kyselina chráni tráviaci trakt pred škodlivými baktériami, vírusmi a pod., hoci vieme, že nie vždy sa jej to podarí na 100 %.

Avšak takto veľmi kyslé prostredie je problematické aj pre zdravé probiotické baktérie, ktoré sa nachádzajú napríklad v jogurtoch.

Jednoducho, kyselina chlorovodíková v žalúdku si nevyberá – zvyčajne likviduje prospešné aj škodlivé baktérie. Likviduje ich najmä pokiaľ nie sú dostatočne odolné, „vyškolené“ a „vychované“ prežiť v extrémne kyslom prostredí.

Často počúvame argument: „Ja probiotiká nepotrebujem (dokonca ani po antibiotikách), lebo si dám jogurt alebo bryndzu.“ Obsahuje však pasterizovaná bryndza v obchodoch vôbec nejaké probiotické baktérie alebo dostatok baktérií? Aké baktérie obsahuje jogurt, ako dlho sa trávia a dokážu prežiť niekoľkohodinový kontakt s extrémne kyslou HCl v žalúdku? O tom si povieme čoskoro.

A tu prichádzame k ďalšej dôležitej veci. Viete, ako dlho sa trávi potrava a ako dlho sa trávi jedlo?

Tu je orientačný prehľad:

• Voda: niekoľko minút (ak je žalúdok prázdny, môže prejsť takmer okamžite).
• Číre nápoje (čaj, káva, džús): 10 – 20 minút.
• Sacharidové jedlá (cestoviny, ryža, chlieb): 1 – 2 hodiny.
• Bielkoviny (vajcia, ryby, hydina): 2 – 3 hodiny.
• Ťažšie mäso (hovädzie, bravčové, divina): 3 – 4 hodiny.
• Jedlá bohaté na tuky alebo vyprážané: 4 – 6 hodín, niekedy aj dlhšie.

Aký je teda rozdiel napríklad medzi bryndzou a tekutými živými probiotikami?

Ako vidíme v tabuľke hore, tekutina sa trávi v rozmedzí od okamžitého prechodu ďalej do čreva, ak je žalúdok prázdny (ráno, nalačno), po niekoľko minút, ak ide o zložitejší nápoj ako je napr. džús.

Takže je vysoko pravdepodobné, že živé tekuté probiotiká sa dostanú ďalej do čreva – tam, kde majú pôsobiť a plniť svoj účel – ďaleko ľahšie a hlavne rýchlejšie ako tuhá potrava. Už len kvôli svojmu skupenstvu. (Samozrejme, nie sme dojmológovia – všetko sme dali preveriť vedcom. Ako to dopadlo? To si rozoberieme nižšie).

Bielkoviny sa trávia obvykle až 2 – 3 hodiny (a v prípade kombinovaného jedla, napr. halušiek, ktoré obsahujú aj zemiaky, pšenicu, ale aj mäso/slaninu aj výrazne dlhšie) a je veľmi otázne, koľko z bežných probiotických/aké množsto baktérií dokáže prežiť takýto náročný proces.

Ďalšia vec je odolnosť baktérií.

Aj tie isté probiotické kmene/rodiny baktérií nemusia byť totožné. Prečo? „Vycvičená“ evolučná odolnosť O čo ide? Vieme, že príroda má veľmi prepracovaný evolučný mechanizmus – skrátka, každý organizmus je naprogramovaný tak, aby prežil (a idálne sa aj rozmnožil) za každých podmienok. Ak je to nevyhnutné, organizmus sa prispôsobí okolitým podmienkam – hoci to vyžaduje často až zmenu fyziológie, organizmus to často spraví. Možno nie prvá generácia, ale časom sa generácie prispôsobia. Preto tiger získal evolúciou kožuch, ktorý ho výborne maskuje na africkej stepi, preto morská raja má kožu, ktorá ju maskuje s morským dnom, preto je medveď v Antarktíde biely a v lesoch hnedý. Zaujímavé je, že s veľkou pravdepodobnosťou sa dokážu prostrediu prispôsobovať aj vírusy, hoci nemajú centrálnu nervovú sústavu/mozog a ani nejde o organizmy v pravom zmysle slova – časom sa evolučne prispôsobia k tomu, aby nezabíjali hostiteľa, ale prežili v ňom čo najdlhšie a šírili sa ďalej – to sme mohli vidieť napríklad pri víruse Covid (každá ďalšia mutácia je menej smrteľná ale má vyššie reprodukčné číslo R – teda viac a rýchleejšie sa šíri hoci u mnohých je tak slabá že prebehne už asymptomaticky).

Čo to má spoločné s probiotickými baktériami?

Probiotické baktérie v Elsiome/Elsiome+ sú „vychované“ a rozmnožené vo veľmi kyslom prostredí s pH približne 3,5, ktoré je veľmi podobné kyslosti žalúdočnej kyseliny v rôznych úrovniach tráviaceho traktu. To im dáva oveľa väčšie šance na prežitie ako baktériám, ktoré vyrastali v takmer neutrálnom alebo iba mierne kyslom prostredí a zrazu sa stretnú zoči-voči silnému nepriateľovi – kyseline chlorovodíkovej v žalúdku. Zatiaľ čo probiotické baktérie Elsiome to veľmi neprekvapí – vyrástli na bojovom poli a vlastne v kyslom prostredí, ktoré si sami vytvorili, sa cítia už celkom dobre. „Ja si to užívam, ja sa cítim dobre,“ ako by povedal klasik.

Ako je ale možné že náš prirodzený mikrobióm ktorého máme v tele cca 1-2kg prežije aj dlhodobo? Jednoducho – ďalšie časti čreva až po hrubé črevo, ktoré osídluje najviac nie je zďaleka tak kyselé – má výrazne vyššie pH.

Zatiaľ čo jogurt často obsahuje iba 2 probiotické kultúry: Lactobacillus delbrueckii subsp. Bulgaricus a Streptococcus thermophilus, tekuté probiotiká Elsiome/Elsiome+ obsahujú často až 9 a viac kmeňov a niektoré z nasledujúcich veľmi odolných kmeňov (v závislosti od zloženia jednotlivého produktu, momentálne máme 4 produkty):

Lactobacillus rhamnosus jeden z najlepšie preskúmaných kmeňov – veľmi vysoká odolnosť voči kyseline aj žlči, silná adhézia k sliznic

Bifidobacterium animalis ssp. lactis: extrémne odolný bifidobaktériový kmeň – bežne prežíva žalúdočnú kyselinu.

Lactobacillus plantarum : vysoko rezistentný – dobre prežíva aj bez špeciálnej ochrany, výborná adhézia.

a mnoho ďalších. Okrem toho obsahujú aj prebiotiká (to, čím sa probiotiká živia) a postbiotiká (metabolity/krátko-reťazcové mastné kyseliny (SCFA), ktoré produkujú samotné baktérie) a ako bolo spomínané, veľmi kyslé prostredie 3,5 pH.

Samozrejme aj jogurty a bryndza vedia byť prospešné a napríklad srvátka v nich obsiahnutá – tú majú probiotiká docela radi ako potravu, pochutia si na nej.

To je teória, ale čo prax? Veda je pre nás na prvom mieste.

Úprimne si myslíme, že v oblasti medicíny či výživových doplnkov šarlatánstvo či dojmologické názory nemajú miesto a tvrdiť niečo bez vedeckých dôkazov sa často rovná zavádzaniu zákazníkov, čo sa bohužiaľ na Slovensku veľmi často deje. Tekuté probiotiká Elsiome+ boli preto podrobené vedeckému výskumu na simulátore ľudského tráviaceho systému – od simulovaného in-vitro žalúdka, po tenké a hrubé črevo s rovnakými kyselinami, enzýmami, teplotou a celkovo podobnými podmienkami, ako má reálny ľudský tráviaci trakt (napr. niektoré časti bez prístupu vzduchu).
(Výskum prebehol na čele s Dr. Symanovskou na Univerzite prírodných vied ULSPO)

Otázka teda znela: Dokážu probiotické baktérie v Elsiome+ prežiť takto extrémne prostredie a dokonca sa rozmnožiť? Dokážu sa uchytiť na stenách simulovaného in-vitro čreva?

Viac sa dočítate v článku vrátane grafov: https://ziveprobiotika.sk/vedecky-zaklad-nasich-produktov-probiotik/ Stručná odpoveď je, áno, prežili a namnožili sa a vedeli sa prisať aj na simulovanú črevnú stenu (v in-vitro simulátore ľudského tráviaceho traktu).

Tu vidíme viaceré zásadné rozdiely, ktoré sa často uvádzajú v literatúre/štúdiách, oproti jogurtom: dĺžka trávenia tekutiny a jedla, odolnosť a evolučné prispôsobenie sa probiotických baktérií v iba mierne kyslom jogurte vs. veľmi kyslom 3,5 pH prostredí Elsiome/Elsiome+ (áno, preto sa pred podávaním má riediť vodou), až po zloženie a odolnosť jednotlivých špeciálnych probiotických kmeňov. Hovoríme najmä o bežných jogurtoch, každý je iný a sú aj jogurty ktoré obsahujú iné kmeňe ako hore spomínané.

Ako je na tom napríklad náš národný gastronomický poklad bryndza? Obsahuje po pasterizácii zvyčajne ešte dostatok probiotických kmeňov alebo vôbec nejaké kmene? A čo nepasterizovaná bryndza a encefalitída? O tom sa dočítate v našom ďalšom článku v našom blogu.

*Dôležité právne upozornenie: Informácie uvedené v tomto článku sú poskytované výhradne na vzdelávacie a informačné účely. Nejedná sa o lekárske poradenstvo, diagnostiku, liečbu ani prevenciu akýchkoľvek chorôb či zdravotných stavov. Obsah tohto článku je všeobecný a nemá priamy súvis ani sa nevzťahuje na konkrétne produkty predávané na tejto webovej stránke. Produkty spomínané alebo odkazované na tejto stránke sú doplnkami výživy a nie sú určené na diagnostiku, liečbu, vyliečenie ani prevenciu žiadnych chorôb. Vždy sa poraďte so svojím lekárom alebo kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom predtým, než začnete akúkoľvek novú liečbu, zmeny v stravovaní, užívanie doplnkov stravy alebo ak máte akékoľvek zdravotné obavy. Informácie z tohto článku nenahrádzajú odbornú lekársku konzultáciu Článok nehovorí o konkrétnych typoch jogurtovči bryndze ani o konkrétnych značkách a uvedené tvrdenia nie sú všeobecné – netýkajú sa všetkých jogurtových či bryndziarskych produktov alebo mliečnych produktov. Všetky informácie o jogurtoch, bryndzi a iných potravinách sú uvedené vo všeobecnej rovine a nevzťahujú sa na žiadneho konkrétneho výrobcu, značku alebo produkt. Údaje sú založené na všeobecne dostupných vedeckých poznatkoch a odbornej literatúre. Autor článku ani prevádzkovateľ webovej stránky nenesú zodpovednosť za akékoľvek priame alebo nepriame následky vyplývajúce z použitia informácií uvedených v texte. Pred akoukoľvek zmenou stravovacích návykov alebo používaním výživových doplnkov odporúčame konzultovať lekára alebo kvalifikovaného odborníka. Prevádzkovateľ tejto webovej stránky a predajca produktov nenesie žiadnu zodpovednosť za rozhodnutia prijaté na základe informácií obsiahnutých v tomto článku. Individuálne výsledky sa môžu líšiť.